top of page
Vyhledat
  • Obrázek autoraMatthias Herald

Prezentácia kreacionizmu

Aktualizováno: 18. 3. 2018

1. Kreacionizmom sa nazýva alternatívny prírodovedecký pohľad na pôvod a vznik nášho sveta, predovšetkým na vznik živých organizmov, v protiklade k vysvetleniu evolučnému. Hlavné prírodovedecké argumenty proti teórii Charlesa Darwina a súčasnému neodarwinizmu sú veľmi stručne tieto:


a/ Viera v samovoľnú, dávnu premenu neživej hmoty na živú bunku, ktorá je v súčasnosti prezentovaná ako vedecká predstava a je vyučovaná v školách, je z hľadiska súčasných poznatkov z chémie, biochémie, informatiky a ďalších vied úplne protivedecká. Terajšie vedecké výskumy iba potvrdili, že stále platí, že bunka vzniká z bunky, gén z génu a život zo života (Jaroslav Flegr, Evoluční biológie, str. 201).


b/ Informácia, ktorá dnes vo všetkom živom riadi vznik fenotypu a všeobecne vždy predchádza vzniku akejkoľvek špecifickej zložitosti sústavy prvkov, podľa doterajších znalostí a skúseností nikdy nevzniká samovoľne, náhodne. Informáciu tiež nemožno odvodiť z jej nosiča, napr. z biochemického usporiadania chromozómov. Informácia je úplne autonómnym fenoménom bez kauzuálneho vzťahu k hmote, nedeterminovaným predpisom, ktorý je v živých organizmoch vyjadrený sekvenciou nukleotidov, resp. tripletov. Voľba nosiča informácie je úplne slobodná. Rovnaká informácia môže byť v hmote zakódovaná nekonečným množstvom spôsobov, čo využíva i človek vo svojich moderných technológiách.

c/ Náhodné zmeny v už existujúcej genetickej informácii, napr. vplyvom mutácií, nepodliehajú bezprostrednej selekcii a nemožno od nich očakávať vznik ďalšej, novej, doposiaľ nejestvujúcej informácie alebo programu, teda akýsi „vývoj informácie“. Laboratórne testy na rýchlo sa množiacich organizmoch to jednoznačne potvrdzujú. V živých sústavách preto nedochádza a v princípe ani nemôže dochdzať k samovoľnému nárastu špecifickej zložitosti a vzniku nových orgánov počas dlhých časových úsekov, ako to požaduje evolučná teória. Informácia sa iba dedí, teda kopíruje, no nepodlieha evolúcii. Odchýlky vo fenotypných vlastnostiach po sebe naseledujúcich generácii sú len variabilitami mendelovského typu v daných neprekročiteľných hraniciach genofondu danej populácie, prípadne degeneratívnymi zmenami. Tieto odchýlky nemajú evolučný charakter, napr. rezistencia na antibiotiká, nikam sa nevyvíjajú a pri hlbšej analýze sú vždy pre organizmus, napr. baktériu, stratové, aj keď mu možno pomôžu prežiť, lebo sa napr. baktéria stane necitlivou na dané antibiotikum. Preto ani cielenými pokusmi na rýchlo sa množiacich organizmoch v laboratóriách po celom svete, ktoré sú vykonávané už viac ako sto rokov, nedochádza k žiadnej evolúcii.


d/ Skamenelý záznam v sedimentárnych vrstvách, teda fosílie, celkom jednoznačne už od Darwinových čias až dodnes odporuje evolučnej predstave vývoja od jednobunkových organizmov k metazoa. Mnoho úprimných evolucionistov to priznalo a priznáva. Snahy interpretovať skameneliny z pohľadu evolúcie dodnes zlyhávajú. Z hľadiska štatistík je neúnosné, aby vo vrstvách chýbali miliardy miliárd prechodných foriem, zatiaľ čo diferenciované štádiá, napr. jednobunkovce, huby, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce a pod., sa vo fosílnom zázname nachádzajú v obrovskej početnosti.


2. Počet kreacionistickch organizácií a prírodovedcov, ktorí oponujú evolučnej teórii a darwinizmu, vo svete stále narastá. Viď. http://www.dissentfromdarwin.org/. Evolučná komunita to vníma s veľkou nervozitou a bráni sa nie vedeckými, ale mocenskými argumentmi – zabraňuje šírenie kreacionizmu všetkými možnými prostriedkami.


3. Ako už z vyššie uvedeného plynie, argumenty proti evolučnej teórii sú prírodovedeckej, nie náboženskej povahy, ako sa darwinisti a zástancovia evolúcie snažia propagovať. Pretože je vo vede evolučná teória doposiaľ väčšinovým názorom, darí sa jej zástancom vyíjať tlak na médiá a školstvo, aby kreacionistické argumenty neboli dostupné. Zabraňujú kreacionistom publikovať články v prestížnych časopisoch a často sa s úspechom šnažia o ich likvidáciu. Jeden z najpopulárnejších dokumentárnych filmov roku 2008 v USA túto situáciu objasňuje na mnohých konkrétnych prípadoch. Viď. Expelled: No Intelligence Allowed – http://www.expelledthemovie.com/


4. Učiteľ biológie alebo iného súvisiaceho predmetu má zhruba tri možnosti:


a/ Neúmyselne, najmä kvôli pohodlnosti, prírodovedecké fakty proti teórii evolúcie neuvádzať, učiť iba darwinizmus podľa učebných osnov a sám sa už viac v tejto oblasti nevzdelávať. V dôsledku takého počinu, samozrejme, neumožní svojim študentom, aby sa dozvedeli odlišné argumenty, mohli o nich premýšľať a slobodne si tvorili vlastný názor.


b/ Úmyselne svojim študentom zatajiť existenciu odlišných názorov na pôvod organizmov, napr. s odôvodnením, že im nechce komplikovať život a spôsobovať zmätok v hlave, prípadne sa zmieni o kreacionizme iba okrajovo alebo ho uvedie ako kuriozitu vo vedeckom svete, a snaží sa ho skôr bagatelizovať či zosmiešniť, teda prezentuje kreacionizmus ako nevedecký výklad vzniku života a druhov v protiklade k evolučnej teórii, čo je veľmi časté, no mylné.


c/ Vysvetliť oprávnene kreacionizmus a jeho pádne argumenty ako druhú, úplne rovnocennú prírodovedeckú alternatívu vzniku života a druhov na svete, aby tak mali študenti väčší prehľad, učili sa slobodne premýšľať a mohli si objektívne zvoliť, ktorá teória sa im javí ako pravdepodobnejšia a lepšie podložená prírodovedekými argumentmi. Odporúčame túto možnosť ako demokratickú a vede prospešnú. Vyžaduje však vyššie nároky na učiteľa, ktorý by sa mal s kreačnými argumentmi dostatočne oboznámiť. Bojkotovať tieto skutočnosti nemôže prospieť ani rozvoju kritického myslenia mladého človeka, ani vede či spoločnosti ako celku.


Záver: Obe teórie, evolučná aj kreačná, sú pohľadom na minulosť našej zeme a z hľadiska metodológie vedy i vedecej erudiky svojich zástancov sú úplne rovnocenné. V žiadnom prípade nejde o spor vedy s náboženstvom, ide o spor vedcov s vedcami o tom, ktorá teória, presnejšie hypotéza, o našom pôvode je z hľadiska súčasného vedeckého poznania pravdepodobnejšia a realistickejšia, ktorá z teórií je lepšie podložená experimentálnou vedou a nálezmi z terénu. Obe teórie by mali byť súčasťou vyučovania biológie a súvisiacich predmetov, pokiaľ jedna z nich nebude v budúcnosti definitívne vyvrátená. Pri prezentácii kreačnej teórie v prírodovedeckých školských predmetoch nie je nutné zmieňovať sa o Bohu alebo Biblii, teda tak, ako to robí jedna skupina vedeckých kreacionistov, známa pod termínom „Inteligentný plán“ (ID – Intelligent Design).


Prostý záver kreacionistických vedcov je tento: Na počiatku musela byť informácia či inteligencia, ktorá je pri súčasných poznatkoch jediným adekvátnym vysvetlením zložitosti živých organizmov. Evolučné mechanizmy (mutácia, selekcia, pohlavný výber a pod.) sú z hľadiska modernej vedy absolútne nedostačujúce na vysvetlenie vzniku živých foriem na svete. Evolučná rovnica pre vznik druhov „(hmota) + (energia) + (náhodné zmeny v dlhých časových intervaloch) = (súčasná rozmanitosť života vo svete)“ je v úplnom rozpore s poznatkami prírodovedy. Chýba tu jeden podstatný člen, ktorým je informácia.


Pokiaľ si niekto z tohto prírodovedeckého záveru odvodí, že musí existovať Boh, je to jeho osobný filozofický záver, ktorý však učiteľ biológie nemusí pri svojom výklade nutne spomenúť. Fakty týmto smerom síce ukazujú, ale finálny záver by mal byť slobodným rozhodnutím každého jednotlivca bez učiteľovho vplyvu na hodinách prírodovedy.


Zdroj: https://kreacionismus.cz/prezentace-webu-kreacionismus-cz-pro-ucitele

Viac: https://mstherald.wixsite.com/pravdaosvete/prezentacia-kreacionizmu

bottom of page